BUĎ AKO STROM CEZ ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA

KRÁSNE ZELENÝ,KEĎ SA TI DARÍ.

KRÁSNE FAREBNÝ, KEĎ MÁŠ BYŤ TOLERANTNÝ.

TMAVÝ A BEZ LISTOV, KEĎ ŤA NIEČO ŠTVE A TRÁPI,

V ZÁPATÍ, KRÁSNE PUKMI POSIATY, KEĎ TREBA ZNOVU VSTAŤ A ÍSŤ.

SPLŇ SI SVOJE SNY

NEZABÚDAJ, ŽE ŽIVOT JE LEN NÁŠ,

SI TÝM ČO V SEBE UKRÝVAŠ.

KAZAJKU, KTORÚ NOSÍŠ - TREBA ROZOPNÚŤ,

MASKU Z TVÁRE ODLOŽIŤ.

TÚŽBE A MYŠLIENKAM OTVORIŤ NEBO.

NEBOJ SA VZLIETNUŤ!

HLBOKO V DUŠI NOSÍŠ SVOJ SEN,

LEN ŤAHAJ HO - ZA PAČESY,

Z TEJ TMAVEJ HĹBKY, NA SLNEČNÝ DEŇ.

NEZABUDNI - CELOU SILOU!

SOM LEN BUBLINKA V TELE ČLOVEKA,

KTORÝ ZEME SA DOTÝKA.

TAK ČISTÁ AKO NEBO PO DAŽDI,

TAK KREHKÁ, AKO NEŽNÝ DOTYK OD MILÉHO.

MILÝ, KTO TO LEN MOŽE BYŤ,

ČO NEDÁ MI SPAŤ A V MYŠLIENKACH MOJICH,

NÍM SA MUSÍM PREBERAŤ.

CHAOS, HUMBUK, STRES,

ČO TRÁPIL MA VČERA I DNES.

MYSEL LETÍ MI DO NEZNÁMA A JA CÍTIM SA TAK SAMA.

POTOM, AKO Z JASNÉHO NEBA,

POSTAVÍ SA PRED TEBA MILÝ.

TO TICHO, VOŇA NEBA, KEĎ ZAHĽADÍ SA DO TEBA.

ZMIZOL CHAOS, HUMBUK, STRES,

ZRAZU VŠETKO SA DÁ ZNIESŤ.

DVE BUBLINKY BLÍZKO SEBA,

BOŽÍ DAR - ČO ZNIESOL SA Z NEBA.